13 / 92
rybářské motivy. Medzi najznámejšie patřia erb zo Stupa-
vy, ktorý znázorňuje pstruha a pochádza asi z roku 1560
a erb z Mliečna v okrese Dunajská Středa, ktorý má
v striebornom poli červená rybu. Z obdobia asi o 200 rokov
neskór nachádzame už prvé písemné pamiatky na rybárske
združenia. Známe sú například pamiatky vTvrdoniciach na
južnej Moravě. Samozřejmé, takýmto miestnym pamiat-
kam predchádzali mnohé panovnické edikty, ktoré sa viac
alebo menej adresne zmieňovali o právach rybolovu.
Známe sú najma edikty Přemysla Otakara z roku 1227.
Vývoj muškárenia v tomto čase ovplyvňovala úroveň
techniky a metod rybolovu vóbec, ale aj společenské
vztahy. Preto sa tento najnáročnejší spósob rybolovu
rozvíjal pomalšie a jeho širšie používanie sa zaznamenalo
až začiatkom 18. storočia. Vtedy sa začali muškárením
zaoberať najma obyvatelia Šumavy, Jizerských hór a o nie-
čo neskór obyvatelia Spiša,Turca, Oravy a okolia Váhu. Zdá
sa, že rozvoj muškárenia v týchto oblastiach podporovali
najma hraničně styky s vyspělými západnými civilizáciami
a návštěvy ich príslušníkov na našom území.
ViditePný pokrok zaznamenalo muškárenie na našom
území najma po roku 1900, ked sa vplyvom národnooslo-
bodzovacích snáh rozvíjali všetky vědné odbory. Po vzniku
prvej ČSR k nám začali vo zvýšenej miere prenikať aj
poznatky športového charakteru, najma z Anglicka a Ně
mecka, a tak sa k nám dostalo aj množstvo knih s rybářskou
tematikou. Vznikali nové centrá športového rybářstva,
najma v južných Čechách a neskór aj na Spiši.
O masovom rozvoji rybářstva, a tým aj muškárenia, však
móžeme hovořit’ až po roku 1945. Dovtedy totiž společen
ské zriadenie založené na vykořisťovaní neumožňovalo
pospolitému íudu venovať sa takým formám rybolovu,
akým je muškárenie. Takto lovili len příslušníci majetněj
ších vrstiev, ktorí si prenajímali súkromné revíry. Příslušní
kem nemajetných vrstiev zostávali len menej populárně,
ba zakázané spósoby rybolovu.
Po oslobodení, ked sa rybárske revíry zoštátnili, stal sa
športový rybolov so všetkými spósobmi lovu přístupný pre
široké vrstvy obyvatelstva a zaznamenává sa jeho nebýva
lý rozvoj. Tento rozvoj je založený na hlboko humánnych
zásadách socialistickej společnosti a na přísné vědeckých
základech ověřených dlhoročnou praxou. Ako vyplývá
z týchto niekoíkých riadkov historického úvodu, značnú
úlohu má aj tradícia, ktorú naše národy rozvíjali v priebehu
celej svojej existencie.
Vývoj muškárenia v Čechách a na Moravě
Muškárenie, ako samostatný spósob rybolovu, sa na
území Čiech a Moravy začalo rozvíjať v prvej polovici 18.
storočia. Sústredovalo sa v oblastiach Šumavy, Jizerských
hór a na severnej Moravě, kde bolo celé osídlenie pod
vplyvom rozvinutej nemeckej menšiny a kde bezprostřed
né zasahovali ajrýchlosašíriace poznatky z Anglicka. Bol tu
sústredený aj priemysel, to znamená, že tu bolo vela
vzdělaných íudí z mnohých európskych krajin. O muškárení
v týchto oblastiach sa zmieňuje v knihe
Rybářský sport,
chytání ryb na udici
J. L.
B
ucek
(1910) a v knihe
O rybách
a jejich chytání
J.
B
ubeníček
(1898). Okrem týchto viac-me-
nej populámych knih a praktických príručieksa však začala
rozvíjať aj odborná literatúra na vědeckých základech. Na
práce B.
B
albína
,
ktorý už okolo roku 1660 uveřejnil zoznam
českých rýb, nadvazoval svojím dielom prof.
dr
. F
rič
.
V rokoch 1871 a 1888 rozdělil vody podlá výskytu rybích
druhov na pásma, čím sa stal na tomto poli jedným
z prvých teoretikov v celosvetovom meradle. V roku 1892
uveřejnil prvú rybársku mapu českých riek a jemu vdačíme
aj za prvé pokusy o umělý odchov lososovitých rýb, najma
lipňov a lososov u nás. Za účinnej pomoci
B
edřicha
B
aču
vznikla v Sušiciach umělá liaheň, ktorá dosahovala vynika-
júce výsledky. Veíkú úlohu zohrali v tomto období aj
rybárske združenia a spolky, ktoré vznikali pod vplyvom
významných osobností. Ich štatút už obsahoval aj chov
plódika, násady a ochranu rýb. Ako příklad móžeme uviesť
činnost' A.
S
tolzieho
,
vedúceho spolku rakúskych rybárov,
ktorý bol nadšeným muškárom, významné podporoval
Suchodsky rybářskyspoiok
a osobné sa zaslúžil o zarybne-
nie Lužnice lipňom.
Začiatkom 19. storočia sa teda začal v Čechách a na
Moravě rozvoj rybářstva, ktorý mal už znaky organizova-
nosti, vědeckosti a s pribúdajúcimi rokmi aj masovosti.
Úřady museli takúto činnost’ registratívne vymedzovať,
a preto už v roku 1891 vyšiel Zemský zákon, ktorý uzákonil
vznik Zemědělskej rady a vymedzil pojem športový rybo
lov. Na trh sa dostalo vela anglických a německých
rybárskych potrieb a aj odborná literatúra. Je zaujímavé, že
/1
c
/ ENCYKLOPEDCA
/ID/ MUŠKÁRENIA