15 / 92
začali uplatňovat i vyspělí muškári z Čiech a Moravy,
prenikla k nám odborná literatura a začal sa rozvíjať
i spolkový život. V roku 1888 vyšiel Prvý rybářsky zákon
Rakúsko-Uhorska platný i pre územie Slovenska a o niečo
neskór bol založený prvý spolok -
Poíovnícka a rybárska
spoločnosť Turčianskejžupy.
Dlhý čas bola táto společnost’
jediná na Slovensku a až v roku 1924 sa založilo dalších 29
rybárskych spoločností. V tých časoch už bola v Čechách
Únia rybárskych spolkov
so sídlom v Prahe a počet jej
členov dosiahol 60 000. Aj moravskí rybáři mali centrálně
riadenú spoločnosť. V roku 1926 založili v Bratislavě
Zváz
rybárskych spolková družstiev.
Ked sa potom v roku 1938
uskutečnil v Prahe I. celoštátny rybářsky zjazd, boli polože
né pevné základy jednotnej organizácie.
Spomínané obdobie možno charakterizovat’ snahami
jednotlivých členov z rozličných častí Slovenska o rozvíja-
nie muškárenia. Prvenstvo mala oblast Spiša. V roku 1931
vydal J.
J
urek
publikáciu
Lovenie lipňa a pstruha udicou,
kde opisuje nielen techniku muškárenia, ale aj najznámej-
šie umělé mušky s anglickými názvami. Je to teda prvá
slovenská publikácia zameraná na muškárenie. Z rybárov
praktikov třeba spomenúť
F. K
rupca
,
D.
Č
ajdu
, E. Š
oltésza
a baronku
R
évayovú
,
ktorí muškárili na Turci,
Š
tefana
K
ubašaka
,
dr
. E
ckerta
, I
ng
. S
úlika
,
V.
S
chvartza
,
A.
F
arkaša
a bratov
M
urínovcov
,
ktorí šířili muškárenie na Oravě. Na
Liptove si už v roku 1910
O
ndřej
P
erašín
sám viazal umělé
mušky a na jeho skúsenostiach buduje i terajšia muškárska
generácia v tejto oblasti. V tom čase muškárenie na
Slovensku propagovali i příslušníci Českého rybářského
zvázu, najma
I
ng
.
Z.
Š
imek
, S. Š
tochl
, R
esl
a
F. S
ekot
,
ktorí
boli nadšenými učiteími našich rybárov a položili aj základy
nasej modernej muškárskej terminologie.
Nová etapa vo vývoji rybářstva, teda aj muškárenia, sa
u nás začala po oslobodení v roku 1945. V apríli 1946 bol
založený
Jednotný zváz rybářsky
so sídlom v Žiline a jeho
predsedom sa stal vynikajúci rybár chovatel’
S
amuel
I
vaška
.
Začali sa budovat’ rozsiahle hospodárstva, rybo-
chovné zariadenia a do roku 1957, ked bol zvolaný I. Zjazd
Slovenského rybářského spolku,
boli už položené pevné
základy našej terajšej organizácie. Tajomníkom centrálne-
ho orgánu sa stal súdruh
O
ndřej
B
udaj
,
ktorý túto zodpo
vědné funkciu vykonává až dodnes.
Popři organizačných změnách začína športový rybolov
na Slovensku, a teda aj muškárenie, napredovať mírovými
krokmi. V tradičných oblastiach rybolovu sa začali vytvárať
výrazné muškárske oblasti, najma Liptov, Turiec, Orava,
Považie, Pohronie. V časopise
Polbvníctvo a rybářstvo
sa
publikuje množstvo tematicky zameraných článkov, žiaí,
chýbalo ucelené dielo zaoberajúce sa muškárením. Toto
vákuum čiastočne vyplnila publikácia
Lipeň
(L
usk
- S
ká
cel
,
1978) a
Muškárenie
(L
acko
a kol., 1980).
Samozřejmé, vědomosti sa nešíria len prostredníctvom
literátůry. Verků úlohu má i konkrétna činnost’vynikajúcich
muškárov. Táto činnost’ nadobudla význam vtedy, ked sa
uzákonili povolenky celozvázového charakteru a nastala
bohatá výměna skúseností. Medzi najvýznamnejších pro-
pagátorov muškárenia na Váhu zaradujeme
J
ozefa
L
ehot
-
ského
, A
ndreja
D
emku
a
V
ladimíra
L
enku
,
z Oravy třeba
spomenúť
dr
. E
kerta
, J. P
anáka
,
E.
K
rča
, J. J
uříka
, A. M
ilana
.
Na Turci sú najznámejší V.
G
áži
, K. B
ielenýb
P. M
amatej
,
na
Hrone
G. B
odoň
, J. P
fister
.
V podtatranskej oblasti vynikajú
E.
K
iller
,
R.
T
omášek
a v oblasti Spiša
L. J
avornický
a P.
G
avura
.
Okrem týchto najznámejších je v uvedených
oblastiach, ale aj na Pováží, Ponitrí a v dalších oblastiach
Slovenska vela zanietených, odborné vyspělých a zručných
muškárov. V ich posobení je záruka, že muškárenie, ktoré
teraz přežívá búrlivý rozvoj, bude rozvíjať nielen svoje
bohaté tradicie, ale aj hlboko erudované členské zá
kladnu.
Muškárske oblasti na Slovensku
Do zavedenia celozvázových povoleniek mohli rybári
lovit’ len v revíroch materských organizácií. Po ich zavedení
sa stalo pravidlem, že například vo Váhu pri Ivachnovej,
v Oravě i v iných riekach lovia vedía seba muškári
z Liptovského Mikuláša, Ružomberka, Žiliny, Martina,
Považskej Bystrice, Bratislavy, ale časté sú aj návštěvy
rybárov z Čiech a Moravy. Třeba konštatovať, že v tejto
„univerzitě v prírode" vyrástla celá nová generácia mušká
rov na Slovensku, ba dá sa povedať, že postupem času sa
vytvořili muškárske školy, kterých teoretický základ položili
spomenutí priekopníci muškárenia na Slovensku. Mušká
renie na hornom Váhu, Oravě a v Turci, ale i v dalších
oblastiach má bohaté tradíciu a mladšia generácia sa má
od koho učit’. Rozvinula sa domáca výroba mušiek, objavili
/1 Q /
encyklopédia
/ I O/ MUŠKÁRENIA