14 / 92
popři encyklopedických dielach vznikali najma knihy
o muškárení. V roku 1910 vydal J. L.
B
ucek
knihu pod
názvom
Rybářský sport,
kde popři iných spósoboch lovu
opisuje aj muškárenie, najma škótskespósoby. V roku 1926
vydal K.
L
iška
knihu
Sportovníchytánípstruhů a lipanů,
čím
bol položený základ našej póvodnej muškárskej literatury.
Jedinečnost’ Liškovej knihy spočívá v tom, že vychádza
z domácích podmienok, snaží sa uplatňovat’ vědomosti
amatérského entomologa a výborného znalca prírodných
zákonov v oblasti meteorologie a klimatologie. Snaží sa
o prvé domáce pomenovanie umělých mušiek, híadá nové
materiály a propaguje našich domácích výrobcov.
Osobitné postavenie v muškárskej literátů re má J.
T
ejč
-
ka
,
ktorý vydal v roku 1934 ucelené dielo pod názvom
Rybářský sport.
Na muškárskej časti diela s ním spolupra
coval výborný muškár
I
ng
. R
ychter
.
Uvádza modemů
koncepciu rozdelenia hmyzu zameranú na praktické zhoto
vovánie mušiek. Nedostatkem tejto publikácie je, že sa
neopiera o domáce tradicie, ale jednostranné buduje na
skúsenostiach anglických rybárov.
Potřeba rýchlejšieho odovzdávania informácií a propa-
gácia rybárskych potrieb přispěli k tomu, že v roku
1934
začal v Čechách vychádzať prvý odborný časopis
Rybář.
Jeho vydavatelem bol prvý priemyselný výrobea rybár
skych potrieb u nás, J. J.
R
oušek
.
Okrem něho třeba
spomenúť J.
P
auláta
,
ktorý vyrábal muškárske šňůry
vynikajúcej kvality. Vyrovnali sa anglickým vrcholovým
výrobkom. Po oslobodení sa začali veíkoryse budovat’
rybochovné zariadenia a výroba rybárskych potrieb sa
centralizovala do Hradca Králové a Žďáru nad Sázavou. Na
tradicie, skúsenosti a poznatky priekopníkov rybářstva
nadviazal hned v roku
1946 I
ng
. Z
deněk
Š
imek
svojím dielom
Chytání pstruhů, lipanů a hlavátek.
Spolu s
dr
. J
aroslavom
G
rusom
a
dr
. B
řetislavom
M
encákom
vypracovali prvé
názvoslovie mušiek, ktoré sa dokonale vžilo. Použitie
českých názvov neznamenalo len možnost’ lepšej orientá-
cie v množstve nových mušiek, ale položilo aj základ pre
póvodné slovenské názvoslovie.
Významnou praktickou příručkou sa stala kniha
dr
.
M.
P
ohunka
Umělé mušky.
Autor dokončil rukopis svojho otea
F
rantiška
P
ohunka
,
ktorý bol vynikajúcim viazačom, a vý
sledkem bola publikácia s návodom na viazanie mušiek
přepracovaným do detailov.
Velký význam má aj dnes vydávaný odborný časopis
Rybářství.
Na jeho stránkách sa muškáreniu venuje veiká
pozornost’. Sú to nielen jednotlivé články, ale celé seriály
o najnovších poznatkoch z našich i zahraničných zdrojov.
Významné úlohu v rozvoji rybářstva má, pochopíteíne, aj
Specializovaná celoštátna škola stredného typu vo Vodňa-
noch a možnost’ špecializácie na Vysokej školezemědělskej
v Brně. Třeba ocenit’ úsilie MO SRZ v Tišnove o rozvoj
muškárenia u nás. Už viac ako štrnásť rokov organizuje
medzinárodné muškárske preteky na rieke Svratke.
Vývoj muškárenia na Slovensku
Správy z
13.
storočia potvrdzujú, že pospolitý íud sa
okrem poínohospodárstva a lovu zveri věnoval aj rybář
stvu. Žiaí, o spósoboch lovu používaných vtom čase nie je
nič známe. Veiký rozmach zaznamenalo rybářstvo v
15.
storočí, najma v okolí Banskej Štiavnice. Tento rozmach
ovplyvnili nielen jezuitskí mniši, ktorí v širokom okolí
budovali množstvo rybníkov a Specializovaných liahní, ale
aj banskí odborníci z Nemecka a Anglicka. Známe sú najma
rybníky a liahne v Kysihýbli a v Kozelnickej dolině, ktoré
bolí v prevádzke niekoíko desiatok rokov. Po vyhnaní
jezuitov z krajiny, začiatkom 18. storočia, spravovali tieto
rybníky banské úřady a prakticky na nich vybudovala svoju
odborné činnost' Banská akadémia v Banskej Štiavnici.
Táto vysoká škola má světový primát v tom, že sa na nej
ako jedinej vyučovalo, najma pod vplyvom vedúceho
lesníckej katedry N. D.
W
ilckensa
,
už v roku
1808
rybářstvo
ako samostatný predmet. Ako vidieť, aj tu sa v plnom
rozsahu prejavil vplyv anglosaskej kultury na rozvoj rybář
stva na našom území. Táto škola i odborníci, ktorých
vychovávala, začali ovplyvňovať rozvoj rybářstva na ostat-
nom území Slovenska. Vznikali nové centrá, najma v Turci
a na Spiši, neskór i na Oravě. Za zmienku stoja hospodár-
stva v Kláštere pod Znievom, vSpišskej Novej Vsi a v Osa
dě, kde sa po veikých ťažkostiach podařilo umele odchovat’
plódiky hlavátky.
Krásné slovenské toky, ešte málo poznačené priemysel--
nými odpadmi, boli miestami střetnutí anglických i němec
kých rybárov už koncom 18. storočia a ich spósoby lovu na
umelú mušku sa stali pre domácích rybárov vefmi přitažli
vé. Neskór, po vzniku prvej ČSR sa v slovenských revíroch
/ -I
-J
/ Z HISTORIE
tlí/
muškárenia